Sara Zahorjanová | Ocean Falls From the Sky
curated by Katarína Bajcurová
5 Feb – 1 May 2026
Zahorian & Van Espen, Carlton Savoy, Bratislava
The exhibition Ocean Falls From the Sky at Zahorian & Van Espen presents the latest work of Sara Zahorjanová (1991), a graduate of the Academy of Fine Arts in Prague (2018), who lives and works between Paris and Prešov. She continues her program of energetic yet meditative painting, as well as the creation of diary-like records that take on an object-based form. Through them, she searches for the proverbial—yet always relative—balance of opposites: the relationship between personal, emotional, intimate experience (the diaries) and the supra-personal, universal experience of reality (painting); between intuition, the spontaneity of gesture, and rational thought. She creates “on the edge of presence and transience,” while poems she writes and visualizes play an important role in her distinctive pictorial world.
Two years after her last solo exhibition, she arrives with new works included in the present collection in Bratislava. She continues along the two main trajectories of her practice. The first remains painting; compared to the previous period, however, the painterly force and contrast-filled energy radiating from her large-scale compositions have partially calmed and softened. The struggle once waged on her canvases between individual formations, entangled paths, and lines in black-and-white tonalities has quieted, turning more inward. The sophisticated play of forms seems, at every moment, to be adjusted not only by reason but above all by feeling and intuition, followed by gesture, and their organic tension moves toward mutual balancing—the equilibrium of forces. She models the surface and its structure painterly: at times through the stroke and touch of the brush, at others by spraying paint, layering various techniques and approaches to create the illusion of space and depth. The artist strives to reduce narrative elements to a minimum in order to achieve the purest possible visual composition. Her painting has never been a priori “feminine,” yet something of her distinctive ability to contemplatively sense the surrounding world has now naturally imprinted itself upon it. She draws on universal, historical, and natural references—symbols and signs flowing from our experience and imagination, yet reaching somewhere beyond them. The result is a kind of imaginary landscape—“semi-surreal” spaces pulsating with their own autonomous life. As she herself notes, the essence of her painting is the effort to materialize and express that imagined (precarious) movement—(on a knife’s edge?)—a touch at the boundary that is part of our lives, for “even the slightest touch can keep one stone balanced upon another. External influence, however, can very easily disrupt this fragile stability…”
The second trajectory is the creation of intimate objects, image-objects, and assemblages. These are quiet, sensitive, and at times deeply wistful diary entries that allow us to glimpse the artist’s inner world. While in painting she attempts to “objectify” her view of the world and seek a certain timelessness, in the objects she is profoundly personal and subjective—and does not conceal it. She creates them by hand: sewing, embroidering, assembling found objects, old frames, beads, pieces of glass, and semi-precious stones—each a memory of people, situations, perceptions, or significant moments in life. She often encloses them in nets, hiding them beneath veils so that the mnemonic trace of memory may endure. They continue her painterly conception, demonstrating her ability to think and work painterly even with object-based means, in this case primarily textiles. By layering fabrics of varying structures, textures, degrees of transparency, sheen, and matte qualities (batiste, satin, tulle, velvet, combed wool yarn, threads), she achieves a spatial painterly effect very similar to that seen in her paintings.
Sara Zahorjanová approaches lived reality—which today tests us all—with poetic distance, searching for the purest painterly metaphor, a way to name and internally come to terms with the present—an off-balance world of shaken values and uncertainties accompanying our civilization and marking our everyday lives. Through them, she seeks not only general certainties but her own inner ones. As she wrote about her current work: “I connect the illusion of surface in painting with geometric shapes and elements, their interconnections on the canvas. Phenomena and scenes that we can see with our own eyes are our earthly conjunctions. The gaze, like a fiery Moon, travels through the view between the Doric columns of the Parthenon, or in the evening settles on the roof of a museum in the city center, touches the tip of a church tower or the peak of a gable. It is also us. Our approaches toward one another, mutual understandings, reconciliations, and physical encounters when we move toward each other. Much is revealed to us, yet much never will be and will remain hidden behind the veil of night, the sea’s surface, another continent, a wall of dense rain, a waterfall, the walls of our rooms, or the fog that has decided to settle in our lowland.” Ocean Falls From the Sky in order to reveal what is invisible…
Sara Zahorjanová (1991, Prague) studied at the Josef Vydra School of Applied Arts in Bratislava and continued at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava, Department of Painting. After a year, she began her studies at the Academy of Fine Arts in Prague, completing them with a diploma thesis. She was a finalist for the STRABAG Artaward International 2022 in Vienna and received a Special Jury Prize in the VÚB Painting of the Year 2022 competition. She represented the Slovak Republic at the exhibition Apollo’s Decathlon at the Museum of Contemporary Art Château de Montsoreau, France. She lives and works in Prešov and Paris, exhibiting both domestically and internationally.
Solo exhibitions: Soft Substance, Gallery 19, Bratislava (2022), Equilibrium, Zahorian & Van Espen, Historic Cleaning Station Building, Prague (2023), Mars is no Fun, Zahorian & Van Espen, Bratislava (2023), Midnight Bloom, Regional Gallery, Prešov (2024), The Oumuamua Passing by a Discarded Snake Skin, 40 x 60 Brussels, Belgium (2025).
Sara Zahorjanová | Ocean Falls From the Sky
kurátorka: Katarína Bajcurová
5. februára – 1. mája 2026
Zahorian & Van Espen, Carlton Savoy, Mostová 2, Bratislava
Výstava Ocean Falls from the Sky / Oceán padá z oblohy v Zahorian & Van Espen, predstavuje najnovšiu tvorbu Sary Zahorjanovej (1991), absolventky Akadémie výtvarných umení v Prahe (2018), ktorá žije a tvorí medzi Parížom a Prešovom. Pokračuje v programe energickej a zároveň meditatívnej maľby, ako aj v tvorbe denníkových záznamov, ktoré majú objektovú podobu. Hľadá cez nich povestnú – a vždy relatívnu – rovnováhu protikladov, vzťah medzi osobným, citovým, intímnym (denníky) a nadosobným, všeobecným (maľba) prežívaním skutočnosti, medzi intuíciou, spontánnosťou gesta i racionálnym myslením. Tvorí „na hrane prítomnosti a pominuteľnosti“, pričom v jej osobitom obrazovom svete zohrávajú dôležitú úlohu básne, ktoré píše a vizualizuje.
Po dvoch rokoch od ostatnej samostatnej výstavy prichádza s novými dielami, ktoré zaradila do prítomnej kolekcie v Bratislave. Pokračuje po dvoch hlavných trajektóriách svojej tvorby: tou prvou je naďalej maľba, v porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa však maliarska razantnosť a energia plná kontrastov, ktorá vyžarovala z jej veľkorozmerných kompozícií, čiastočne upokojuje, zjemňuje. Zápas, ktorý na plátnach medzi sebou viedli jednotlivé tvarové skupenstvá, zauzľujúce sa dráhy a línie v čiernobielych tóninách sa stišuje, uzatvára viac do vnútra. Sofistikovaná hra tvarov je akoby v každom okamihu korigovaná nielen rozumom, ale predovšetkým citom a intuíciou, následne gestom a ich organické pnutie smeruje k vzájomnému vyvažovaniu – rovnováhe síl. Maliarsky modeluje plochu, jej štruktúru, raz cez ťah a dotyk štetca, inokedy striekaním farby, vrstvením rôznych techník a prístupov utvára ilúziu priestoru a jeho hĺbky. Autorka sa snaží okresať naratívne prvky na minimum s cieľom dosiahnuť čo najčistejšiu obrazovú zostavu. Jej maľba nikdy nebola a priori „ženská“, ale teraz, niečo z jej osobitej schopnosti rozjímavo precítiť okolitý svet, sa do nej prirodzene odtlačilo. Využíva pritom univerzalistické, historické i prírodné odkazy, symboly a znaky, plynúce z našej skúsenosti a predstavivosti, ale siahajúce aj kamsi za ne a nad ne. Výsledkom sú svojho druhu imaginárne krajiny – „polosurreálne“ priestory pulzujúce svojím autonómnym životom. Ako sama hovorí podstatou jej maľby je snaha zhmotniť, vyjadriť ten pomyselný (vratký) pohyb (na ostrí noža?) – dotyk na hrane, ktorý je súčasťou našich životov, veď: „aj minimálny dotyk vie udržať kameň na kameni v rovnováhe. Externý vplyv však túto krehkú stabilitu dokáže veľmi jednoducho narušiť…”
Druhou trajektóriou je tvorba komorných objektov, obrazov-objektov a asambláží. Sú to tiché, citlivé a miestami veľmi clivé, denníkové záznamy, ktoré nám umožňujú nahliadnuť do autorkinho vnútra. Kým v maľbe skúša „objektivizovať“ svoj pohľad na svet a hľadať istú nadčasovosť, v objektoch je navýsosť osobná, subjektívna a ani to neskrýva. Vytvára ich rukodielnym spôsobom, šitím, vyšívaním, skladaním z nájdených predmetov, starých rámov, korálok, sklíčok, polodrahokamov, všetko spomienok na ľudí, situácie, vnemy, či dôležité životné chvíle. Často ich uzatvára do sietí, ukrýva pod závoje, aby pamäťová stopa spomienky pretrvala. Sú pokračovaním jej maliarskej koncepcie, ukazujú schopnosť autorky myslieť a pracovať maliarsky aj s objektovými prostriedkami, v tomto prípade hlavne s textilom. Vrstvením látok rôznych štruktúr, faktúr a miery transparentnosti, lesku a matu (batist, satén, tyl, zamat, vlnená česaná priadza, nite) dosahuje priestorový maliarsky efekt veľmi podobný tomu, ktorý vidíme na jej obrazoch.
Sara Zahorjanová pristupuje k žitej skutočnosti, ktorá dnes skúša nás všetkých, s poetickým nadhľadom, hľadá čo najčistejšiu maliarsku metaforu, spôsob, ako pomenovať a vnútorne sa vyrovnať so súčasným – vychýleným – svetom rozkývaných hodnôt a neistôt, ktoré sprevádzajú našu civilizáciu a poznamenávajú náš každodenný život. A cez nich hľadá nielen obecné, ale aj tie svoje – vnútorné istoty. Ako napísala o svojej súčasnej tvorbe: „Prepájam ilúziu plochy v maľbe, s geometrickými tvarmi a prvkami, ich spojeniami na ploche plátna. Úkazy a výjavy, ktoré môžeme vidieť na vlastné oči sú takými našimi pozemskými konjunkciami. Pohľad ako ohnivý Mesiac putuje v priehľade medzi dórskymi stĺpmi Parthenonu, alebo ako si večer sadá na strechu múzea v centre mesta, ako sa dotkne hrotu veže kostola či vrcholu štítu. Sme to aj my sami. Naše priblíženia jeden k druhému, vzájomné pochopenia, uzmierenia, ale aj fyzické stretnutia, keď si ideme naproti. Mnohé nám je odhalené, no mnohé nikdy nebude a zostane pre nás skryté za závojom noci, hladiny mora, druhého kontinentu, stenou hustého dažďa, vodopádom, stenami našich izieb, alebo hmly, ktorá sa rozhodla sadnúť si do našej nížiny.“ Oceán padá z oblohy, aby odhalil, čo je neviditeľné…
Sara Zahorjanová (1991, Praha) študovala na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave, pokračovala v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Katedre maľby. Po roku začala štúdium na Akadémii výtvarných umení v Prahe a ukončila ho diplomovou prácou. Bola finalistkou súťaže STRABAG Artaward International 2022 vo Viedni a získala špeciálne ocenenie poroty v súťaži VÚB Maľba 2022. Reprezentovala Slovenskú republiku na výstave Apollo’s Decathlon v Múzeu súčasného umenia Chateau Montsoreau, Francúzsko. Žije a tvorí v Prešove a Paríži, vystavuje doma a v zahraničí.
Samostatné výstavy: 2022 – Mäkká hmota / Soft Substance, Galéria 19, Bratislava; 2023 –Equilibrium, Zahorian & Van Espen, historická budova Čistírny, Praha; 2023 —Mars is no Fun, Zahorian & Van Espen, Bratislava; 2024 – Midnight Bloom, Krajská galéria, Prešov; 2025 — The Oumuamua Passing by a Discarded Snake Skin, 40 x 60 brussels, Brusel, Belgicko.